2. JEDNOTKY INFORMATIKY
Bit je názov základnej jednotky informácie - 1 bit (z angl. binary digit = dvojková číslica) – najmenšie pamäťové miesto, kde môže byť uložená jedna z dvoch logických hodnôt 0 alebo 1. Používa sa v teórii informácie a v informatike. V praxi nadobúda vždy jeden z dvoch vzájomne sa vylučujúcich stavov, ktorými sú: „pravda - nepravda“, „zapnutý - vypnutý“, nula – jedna“.
Termín prvý krát použil Claude E. Shannon, otec teórie informácie, vo svojej práci z roku 1948. Názov vznikol ako skratka spojenia „binary digit“ Pôvod termínu pripísali Johnovi W. Tukeymu.
Nadradenou jednotkou informácie, je bajt (angl. byte, tiež ozn. ako slabika). Je to vlastne skupina ôsmich bitov. Zvyčajne je to najmenšia jednotka pamäte počítača používaná na zakódovanie jedného písmena, číslice alebo iného znaku. Bajt je zoskupenie bitov, pôvodne s premenlivou veľkosťou, no dnes takmer vždy 8 bitov.
Byte - Isté inštrukcie procesora pracujúce s bitmi pracujú na úrovni manipulácie s bitmi, na rozdiel od manipulácie dát ako séria bitov. V telekomunikáciách a počítačových sieťach sa prenosová rýchlosť zvyčajne označuje v bitoch za sekundu.
Ďalšími jednotkami informácie sú: kilobyte (KB), 
megabyte (MB), gigabyte (GB), terabyte (TB).
1 kilobyte má 1024 bajtov.
1 megabyte má 1 048 576 bajtov
1 gigabyte má 1 073 741 824 bajtov
1 terabyte má 1 099 511 627 776 bajtov
