7. KOMUNIKÁCIA
Komunikovať (z lat. communicatus) znamená dorozumieť sa, odovzdať a prijať - vzájomne si vymieňať informácie, preniesť a šíriť, sprístupniť a spájať sa. Aby sme mohli komunikovať, čiže šíriť informácie tak, aby ich niekto prijal, porozumel im a použil ich, musíme zbierať informácie.
Formy komunikácie:
- ústna komunikácia
- pošta
- telefón
- telegraf
- mobil
- rádio
- noviny
- televízia
- fax
- e-mail
- internet
- neinteraktívnou (asynchrónnou) komunikáciou
- interaktívnou (synchrónnou) komunikáciou.
Neinteraktívna komunikácia sa uskutočňuje medzi ľuďmi vtedy, keď nemôžu okamžite jeden na druhého reagovať. To znamená, že vypovedané alebo vyslané informácie jednou osobou sa dostanú k adresátovi až po istom čase (napr. listová komunikácia, telefónne odkazovače, e-mail...).
Interaktívna komunikácia (s možnosťou okamžitej reakcie). Pri tomto spôsobe komunikácie je odosielateľ pripojený na Internet v tom istom čase ako prijímateľ a môžu medzi sebou bezprostredne komunikovať (napr. textovo, hlasom, príp. sa môžu navzájom aj vidieť). Interaktívnu komunikáciu umožňujú špeciálne programy – textové telefóny (prenos textu), alebo videokonferenčné programy (prenos zvuku a obrazu, napr. Talk, Skype, ICQ, ...).
