3. INFORMATIKA
Informatika je veda o systematickom spracovaní informácií, najmä o automatickom spracovaní pomocou číslicových počítačov. Jedným z hlavných pojmov informatiky je pojem algoritmus. Algoritmus je mechanicky vykonateľný postup na riešenie triedy problémov, ktorý v tvare programu môže realizovať počítač. Informatika je teda vedný odbor, ktorý sa zaoberá algoritmami, zberom, spracúvaním, vyhľadávaním a prenosom informácií pomocou počítačov a ich programov. Ide o matematickú disciplínu, ktorá vyšla z algebry. Využíva výsledky formálnej logiky, teórie kódov, automatov.
3.1 Rozdelenie informatiky
1. Teoretická informatika:
Matematické metódy hrajú dôležitú úlohu pri formulácii a skúmaní algoritmov, ako aj pri konštrukcii počítačov. Príkladmi podoblastí teoretickej informatiky sú teória formálnych jazykov, teória automatov, teória zložitosti a sémantika (náuka o obsahovom význame slova).
2. Praktická informatika:
Programy napísané v strojových jazykoch treba pomocou špeciálnych prekladacích programov previesť do počítaču zrozumiteľného jazyka a počítačom vykonateľného tvaru. Aby sa dali algoritmy spracovať na výpočtových zariadeniach, sú potrebné presné znalosti o architektúre a spôsobe práce počítačov. Informatik potrebuje mať aj znalosti z elektrotechniky, aby vedel odhadnúť možnosti a hranice technickej realizácie.
Príkladmi podoblastí praktickej informatiky sú tvorba prekladačov, informačné systémy, operačné systémy, simulácia a umelá inteligencia.
3. Technická informatika:
Zaoberá sa funkčnou architektúrou počítača a príslušných zariadení, ako aj logickým návrhom počítačov, zariadení a obvodov. Podoblasti sú prevádzka počítača, riadenie procesov a návrhov obvodov.
4. Aplikovaná informatika:
Informatika je v tomto prípade aplikovanou vedou, ktorá ovplyvňuje iné odbory a mnohé vedné disciplíny. Skúma automatizovateľnosť procesov v rozličných oblastiach pomocou počítača. Podoblasti sú podniková informatika, právnická a lekárska informatika.
Cieľom informatiky je oboznamovať so základný pojmami, postupmi a prostriedkami informatiky, budovať informatickú kultúru, t. j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológii a produktov.
3.2 Spracovanie dát a informácií
Manažment informácií. Manažment informácií predstavuje posun od technologického chápania problematiky informačného systému k chápaniu informačnému (informácia je považovaná za tovar alebo za konkurenčnú výhodu). Informačné systémy slúžia na analýzy množstva dát, prezentujú väzby medzi nimi a vytvárajú odvodené informácie. Dáta sa získavajú z podnikových transakčných systémov.
Manažment informačných procesov. Manažérska práca je založená na zvládnutí riadených procesov - výber dát, ich spracovanie, transformácia na informácie, vyhodnotenie informácií ohľadom na situáciu, rozhodnutie. Podnikové činnosti a výrobné operácie prebiehajú v čase a v informačných systémoch sú zaznamenávané o nich záznamy. Záznamy môžu byť uložené v dátovom sklade a môžu byť analyzované.
Manažment znalostí. Informácia bez toho, aby bola zasadená do kontextu, nemá hodnotu. Manažment znalostí obsahuje identifikáciu zdrojov informácií a znova použiteľných znalostí, ktoré majú význam pri plnení podnikových cieľov organizácie. Zdroje znalostí sa môžu nachádzať vnútri organizácie ako aj mimo nej (na serveroch univerzít, kooperujúcich organizácií, verejnej správy alebo privátnych poskytovateľov). Počas fungovania znalostného informačného systému sa priebežne vytvárajú nové znalosti, archivujú sa a pri využívaní už vytvorených znalostí dochádza k spätnej väzbe, čím sa znalosť obohacuje o ďalšiu skúsenosť.
3.3 Informačné technológie a spoločnosť
Postup, pri ktorom tvoríme kópiu používaných dát, nazývame zálohovanie dát. Zálohovacím zariadením považujeme každé periférne zariadenie vonkajšej pamäte počítača, ktoré je schopné uložiť veľké množstvo dát.
Zálohovacie médiá jednotlivých zálohovacích zariadení sa líšia nielen svojou kapacitou ale aj trvanlivosťou odolnosťou či cenou za zálohovaný megabajt dát.
Zálohovací softvér je program, ktorý by okrem kopírovania dát z počítača na zálohovanie médium mal vedieť:
- Šifrovať a dešifrovať dáta, aby sa vyhlo zneužitiu údajov v prípade ak sa zálohovacie médium dostane k nepovolaným osobám.
- Kontrovať správnosť uložených dát, aby sa predišlo takému uloženiu dát, pri ktorom by boli dáta neskôr pri obnove nepoužiteľné.
- Kontrolovať správnosť prenosu dát, aby sa predišlo takému uloženiu dát, pri ktorom sa dáta uložia zle alebo sa nebudú vedieť spätne prečítať.
- Podporovať rôzne typy vysokokapacitných databáz
- Zálohovať dáta aj počas plnej prevádzky počítačov, na ktorých sa dáta nachádzajú.
- Vysporiadať sa s prípadnými poruchami a haváriami na počítačoch, na ktorých sa používa.
- Špecifickou technológiou, ktorou sa dá zabezpečiť bezpečnosť dát proti ich poškodeniu či strate pri poruche pevného disku, je technológia RAID – redundant array of independent disks, ktorá pracuje na základe zoskupenia minimálne dvoch pevných diskov do menšieho počtu logických diskov navonok vystupujúcich ako fyzické pevné disky.
